Šomoška: sopky, kamenný vodopád a výlet, pri ktorom sa oplatí ísť stále hore

Územie Cerovej vrchoviny, rozprestierajúce sa na juhu Banskobystrického kraja, môžeme pokojne nazvať jedným veľkým prírodným geoparkom, ktorý sa formoval milióny rokov. A keď hovorím formoval, myslím tým naozaj veľkolepú geologickú históriu. Kedysi sa tu rozprestieralo more Paratethys a neskôr sa o slovo prihlásili sopky. Nie síce také, ktoré by dnes poznal každý fanúšik katastrofických filmov, ale množstvo menších sopiek, ktoré vytvárali bazaltový, teda čadičový vulkanizmus.

Najvyšším vrchom Cerovej vrchoviny je Karanč s nadmorskou výškou 725 metrov. Nachádza sa už na maďarskej strane hranice, pretože Cerová vrchovina sa rozprestiera na území Slovenska aj Maďarska. Celé územie slovenskej časti je od roku 1989 chránené ako Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina.

Karanč je pekne viditeľný aj zo stredovekého hradu Šomoška, ktorý leží v rovnomennej národnej prírodnej rezervácii. A práve sem dnes smerujeme.

Šiatorská Bukovinka: začína sa stúpať

Základným predpokladom výletu na hrad Šomoška zo slovenskej strany je dostať sa do pohraničnej obce Šiatorská Bukovinka. Názov je príznačný – bukov je tu naozaj požehnane.

Orientácia v obci je našťastie jednoduchá. Jedna odbočka vľavo a potom už len stále hore kopcom. Cesta vás dovedie až na veľké parkovisko za rampou, odkiaľ sa môžete priamo napojiť na turistický chodník smerujúci k hradu.

Jediný trochu problematický úsek je posledných približne 2,5 kilometra stúpania od konečnej autobusovej zastávky. Cesta je síce dobrá, ale úzka, takže stretnutie s protiidúcim autom môže byť celkom zaujímavou spoločenskou udalosťou.

A autobus? Ten sme, samozrejme, pri našom putovaní stretli tiež. A keďže na takejto ceste nie je práve nadbytok priestoru, bez cúvania sa to nezaobišlo.

Alternatívou je zaparkovať nižšie a tento úsek absolvovať pešo alebo na bicykli. Peší variant však výlet predĺži približne o hodinu smerom tam a o 45 minút späť. Takže kto chce ušetriť nohy, nech radšej pokračuje autom až na horné parkovisko.

Parkovisko, kde sa začína príjemná časť výletu

Na parkovisku už vládne úplne iná atmosféra. V turistickej sezóne návštevníkov víta milá obsluha, ktorá poradí, pomôže a vyberie vstupné na hrad aj poplatok za parkovanie. Nechýba sociálne zariadenie, občerstvenie ani pekné ihrisko.

Ak si chcete približne hodinový výstup na hrad predĺžiť a zároveň spoznať aj ďalšie zaujímavosti tejto oblasti, môžete sa vydať po zelenej turistickej trase.

A tá je veľmi príjemná.

Chodník vedie lesom, je upravený a dlhý približne 1,6 kilometra. Prejdete cez lávku, miniete rybníky a informačné tabule a postupne stúpate. Spočiatku je stúpanie mierne, výraznejšie sa sklon zvýši až v posledných približne 300 metroch. Takže žiadna dramatická expedícia – aspoň zatiaľ.

Cestou si môžeme všimnúť aj vyznačenú štátnu hranicu a ďalšie pozoruhodnosti okolitej prírody.

A potom príde geologická pointa celého výletu.

Kamenný vodopád, ktorý nesteká

Pri hrade sa nachádza jedna z najväčších miestnych rarít – Kamenný vodopád. Namiesto vody tu však „tečie“ čadič.

Vznikol vďaka vulkanickej činnosti a dnes predstavuje jednu z najkrajších ukážok stĺpcovitej odlučnosti čadiča na Slovensku. Príroda si tu jednoducho povedala, že vodopád bude, aj keby voda nebola.