Holiday Info

Územie Cerovej vrchoviny, rozprestierajúce sa na juhu Banskobystrického kraja, môžeme pokojne nazvať jedným veľkým prírodným geoparkom, ktorý sa formoval milióny rokov. A keď hovorím formoval, myslím tým naozaj veľkolepú geologickú históriu. Kedysi sa tu rozprestieralo more Paratethys a neskôr sa o slovo prihlásili sopky. Nie síce také, ktoré by dnes poznal každý fanúšik katastrofických filmov, ale množstvo menších sopiek, ktoré vytvárali bazaltový, teda čadičový vulkanizmus.

Najvyšším vrchom Cerovej vrchoviny je Karanč s nadmorskou výškou 725 metrov. Nachádza sa už na maďarskej strane hranice, pretože Cerová vrchovina sa rozprestiera na území Slovenska aj Maďarska. Celé územie slovenskej časti je od roku 1989 chránené ako Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina.

Karanč je pekne viditeľný aj zo stredovekého hradu Šomoška, ktorý leží v rovnomennej národnej prírodnej rezervácii. A práve sem dnes smerujeme.

Šiatorská Bukovinka: začína sa stúpať

Základným predpokladom výletu na hrad Šomoška zo slovenskej strany je dostať sa do pohraničnej obce Šiatorská Bukovinka. Názov je príznačný – bukov je tu naozaj požehnane. Orientácia v obci je našťastie jednoduchá. Jedna odbočka vľavo a potom už len stále hore kopcom. Cesta vás dovedie až na veľké parkovisko za rampou, odkiaľ sa môžete priamo napojiť na turistický chodník smerujúci k hradu.

Jediný trochu problematický úsek je posledných približne 2,5 kilometra stúpania od konečnej autobusovej zastávky. Cesta je síce dobrá, ale úzka, takže stretnutie s protiidúcim autom môže byť celkom zaujímavou spoločenskou udalosťou. A autobus? Ten sme, samozrejme, pri našom putovaní stretli tiež. A keďže na takejto ceste nie je práve nadbytok priestoru, bez cúvania sa to nezaobišlo. Potom to však bolo už bez komplikácií.

Alternatívou je zaparkovať nižšie a tento úsek absolvovať pešo alebo na bicykli. Peší variant však výlet predĺži približne o hodinu smerom tam a o 45 minút späť. Takže kto chce ušetriť nohy, nech radšej pokračuje autom až na horné parkovisko.

Parkovisko, kde sa začína príjemná časť výletu

Na parkovisku už vládne úplne iná atmosféra. V turistickej sezóne návštevníkov víta milá obsluha, ktorá poradí, pomôže a vyberie vstupné na hrad aj poplatok za parkovanie. Nechýba sociálne zariadenie, občerstvenie ani pekné ihrisko. 

S tipmi ako si asi hodinový výstup na Hrad predĺžiť a spestriť aj o ďalšie atrakcie tejto oblasti sa vyberáme najskôr po zelenej. Chodník vedie lesom, je upravený a dlhý približne 1,6 kilometra. Prejdete cez lávku, miniete rybníky, náučné tabule a postupne stúpate - len mierne, výraznejší sklon je až v posledných približne 300 metroch. Takže žiadna dramatická expedícia, trasa je vhodná kľudne aj na bežný joging. Cestou si môžeme všimnúť aj vyznačenú štátnu hranicu a ďalšie pozoruhodnosti okolitej prírody. A potom príde geologická pointa celého výletu.

Kamenný vodopád, ktorý nesteká

Pri hrade sa nachádza jedna z najväčších miestnych rarít – Kamenný vodopád. Namiesto vody tu však „tečie“ čadič. Vznikol vďaka vulkanickej činnosti a dnes predstavuje jednu z najkrajších ukážok stĺpcovitej odlučnosti čadiča na Slovensku. Príroda si tu jednoducho povedala, že vodopád bude, aj keby voda nebola.

V okolí sa nachádza aj kamenné more, ktoré je monitorované kamerovým systémom a ... aby toho nebolo málo, cestou môžete obdivovať aj majestátny približne 200-ročný dub žltý.

Hrad Šomoška

Veľa turistov absolvuje výlet na Šomošku z maďarskej strany, pretože z obce Somoskő je prístup k hradu výrazne kratší. Výlet zo Šiatorskej Bukovinky má však podľa nás úplne iné čaro. Je pokojnejší a turisticky oveľa zaujímavejší.

Samotný hrad Šomoška stojí na čadičovom brale a jeho dnešná podoba je výsledkom postupnej rekonštrukcie. Zachovaná a pekne upravená je najmä hradná veža s viacerými podlažiami. Myslelo sa aj na edukatívne prvky o histórii oblasti. Vstup do areálu vedie cez hradnú bránu po čadičových schodoch.

A keď už sme pri tom čadiči – aký je vlastne rozdiel medzi čadičom a bazaltom? Žiadny zásadný. Ide o tú istú horninu. Čadič je slovenský názov, zatiaľ čo bazalt je medzinárodne používané odborné označenie.

Hrad je dobre prístupný, no pevnú obuv rozhodne netreba podceňovať. Najmä horná časť prístupovej trasy od Kamenného vodopádu je pomerne strmá a za mokra môže byť šmykľavá. Na drevenom vyhliadkovom pódiu pri hrade nás však čaká zaslúžená odmena – krásny výhľad na protiľahlý hrad Salgó a okolité pohorie.

Výlet na hrad a späť sa dá zvládnuť do dvoch hodín. Ale prečo sa vracať rovnakou cestou, keď môžeme pokračovať ďalej?

Keď už sme tu, pridáme si kameňolom

Dlhšou a podľa nás zaujímavejšou alternatívou je zachádzka do lokality kameňolomu Mačacia.

Pri návrate z hradu sa približne po 800 metroch napojíme na žlto značený náučný chodník smerujúci ku kameňolomu. Smerovník nám našťastie jasne ukazuje, kam máme ísť, takže orientácia tu rozhodne nie je disciplína na olympijskú medailu. Po žltej pokračujeme približne 25 minút, čo predstavuje asi 1,5 kilometra. Následne sa odpojíme na červenú značku smerujúcu k rozhľadni.

Ale ešte predtým máme čo objavovať. Na trase nachádzame stopy po banskej železnici, pozostatky stanice a bývalej banskej osady. Tá bola kedysi domovom približne 1 500 pracovníkov. Dnes sú tu namiesto ruchu baníkov opustené domy, o ktoré sa opiera vánok a ... až znepokojujúce ticho. Poberáme sa ďalej a míňame studničku s osviežujúcou vodou, ktorú filtrujú staré horniny v útrobách a máme štastie aj na sladučké lesné jahody.  Človek si tu celkom ľahko predstaví, že sa na chvíľu ocitol v inom čase.

Rozhľadňa nad kameňolomom

Ďalšia odbočka na červenú turistickú trasu nás zavedie popri orechovom sade až k drevenej rozhľadni nad kameňolomom. 

A opäť sa kocháme výhľadmi. Tentoraz máme hrad Šomoška ako na dlani a môžeme si povedať, že sme sa od neho vlastne vôbec nevzdialili tak ďaleko, ako sa nám podľa množstva prejdených krokov môže zdať. Po chvíli sa vraciame k smerovníku a pokračujeme po žltej trase. Čakajú nás schody smerom nadol a približne po 15 minútach sa opäť napojíme na pôvodný zelený chodník.

Odtiaľ je to už len približne sedem minút a sme bezpečne späť v našom východiskovom bode.

A potom už len ticho

Je neskoré popoludnie a na parkovisku už takmer nikoho niet. Len dvaja motorkári. Po celom dni je tu zrazu neuveriteľné ticho. A práve vtedy si človek uvedomí, čo je na Cerovej vrchovine také príťažlivé. Nie je to len hrad, kamenný vodopád, čadičové útvary či výhľady do Maďarska. Je to celý príbeh ukrytý v krajine – sopky, more, baníctvo, hranica, hrady a lesy, ktoré to všetko prežili.

Šomoška je výlet, ktorý sa dá zvládnuť pohodlne za pár hodín, ale ak si ho predĺžite cez kameňolom Mačacia, odmení vás oveľa viac než len návštevou hradu. A áno – väčšinu času idete hore kopcom. No, keďže sme na území bývalých sopiek, vlastne sa tomu ani nemôžeme čudovať.